- Žiadne overené globálne číslo, údaje pochádzajú z národných prieskumov, nie z celosvetového sčítania.
- Nemecko: približne 54 % v roku 2001, 50 % v 2013 a 46 % v 2021 sa považovalo za citlivé na počasie.
- Kanada približne 61 %, Japonsko pri prísnejšej otázke o bolestiach sú to približne 20 až 35 %.
- Najčastejšie postihnuté skupiny sú ženy, starší ľudia a osoby s chronickými ochoreniami.
- Úprimná odpoveď je rozsah, nie jedno presné percento, približne tretina až dve tretiny dospelých podľa krajiny a formulácie otázky.
Vnímanie citlivosti na počasie znamená, že zmena počasia ovplyvňuje to, ako sa človek cíti. Toto je relatívne bežné, no neexistuje jeden spoľahlivý "svetový súčet". Vedci sa spoliehajú na prieskumy populácie v jednotlivých krajinách, ktoré stabilne ukazujú podobný rozsah: od zhruba štvrtiny až po dve tretiny dospelej populácie. V Nemecku, ktorá má najbohatšie údaje, sa za posledné dve dekády pohyboval podiel okolo polovice. Tento text vysvetlí, odkiaľ čísla pochádzajú, prečo sa líšia medzi štúdiami a čo z toho možno vyvodiť pre jednotlivca.
Krátka odpoveď
V krajinách s kvalitnými prieskumami približne tretina až dve tretiny dospelých popisujú seba ako citlivých na počasie. Konkrétne Nemecko vykazovalo v opakovaných šetreniach približne 46 až 54 % v rokoch 2001 až 2021. Kanada mala v 90. rokoch okolo 61 %. V Japonsku, kde sa výskum zameral prísnejšie na bolesti súvisiace s počasím, sú výsledky nižšie, približne 20 až 35 % podľa definície.
Prečo nejestvuje jednotné globálne číslo
Dôvody sú jednoduché. Citlivosť na počasie je väčšinou sebahodnotenie respondentov, to znamená subjektívna odpoveď, nie laboratorné meranie. Formulácia otázky sa líši, niektoré prieskumy sa pýtajú všeobecne, iné sa zameriavajú na bolesť alebo konkrétne symptómy. Kultúra a miestne podnebie tiež ovplyvňujú, ako často ľudia podobné javy komentujú. A väčšina sveta nebola vôbec systematicky preskúmaná, takže každé celosvetové percento by bolo extrapoláciou z obmedzeného vzorku.
Čo hovoria nemecké prieskumy a kto je najviac postihnutý
Nemecké opakované prieskumy ukazujú mierny pokles: zhruba 54 % v 2001 na 46 % v 2021. Asi 12 % uviedlo silný vplyv počasia a približne 34 % nejaký vplyv. Prieskumy konzistentne ukazujú väčší podiel žien než mužov, vyšší výskyt v starších vekových skupinách a silnú súvislosť s chronickými ochoreniami, napríklad artritídou.
Čo z toho vyplýva pre vás
Ak máte pocit, že počasie na vás vplýva, nie ste osamotení. Väčšina hlásených efektov je mierna až stredná. Populačné údaje však nerozhodujú o každom jednotlivcovi. Najlepšou cestou je viesť si záznamy o svojom stave a počasí, potom konzultovať odborníka ak sú symptómy časté alebo závažné.
Zdroje
- Höppe, P., von Mackensen, S., et al. Prevalence of weather sensitivity in Germany and Canada. International Journal of Biometeorology 2005.
- The Prevalence of Weather Sensitivity in Germany Derived from Population Surveys. Atmosphere MDPI 2022.
- Timmermans EJ et al. Self-perceived weather sensitivity and joint pain in older people EPOSA. BMC Musculoskeletal Disorders 2014.
- Subjective Physical Symptoms Related to Bad Weather Among Persons Undergoing Medical Check-Up. Cureus 2024.
- NOAA SWPC https://www.swpc.noaa.gov/
- GFZ Helmholtz Centre for Geosciences https://www.gfz-potsdam.de/en/kp-index
Vygenerované z aktuálnych údajov NOAA SWPC a GFZ Potsdam a skontrolované tímom MeteoStorms.
Zdroje údajov:NOAA SWPC, GFZ Potsdam
